Ani krása nezachránila krakľu pred vyhynutím na Žitnom ostrove. Možno preto, že náš zmysel pre krásu je vyvinutý, avšak v oblasti zachovania krásy a hodnôt sa nám darí menej. Za svojvoľnú, bezmyšlienkovitú zmenu nášho životného štýlu vždy nechávame zaplatiť krajinu a životné prostredie. V dôsledku likvidácie pasienkov a starších skupín stromov tento vták neodletel len obrazne.
Pri výstavbe vodnej elektrárne Gabčíkovo sa niektoré z našich močiarov ledva vyhli osudu likvidácie biotopov patriacich k Dunaju. Jedným z nich je aj táto mokraď (v maďarčine nesie meno Hálóterítő). Zároveň je jasným príkladom, hlásateľom toho, aké hodnoty sme tam vtedy stratili, nenávratne, bez stopy. CHKO Dunajské luhy
Často len toto ostáva po nás, čo je zelené, čo je živé. Od ničoho je to trochu viac, od postačujúceho oveľa menej. Je to málo, lebo tieto škvrny nie sú pre väčšinu živočíchov dostatočne veľké, zároveň sú aj izolované. Navyše tieto svieže bodky na šatstve kultúrnej krajiny ostávajú nedotknuté asi len preto, lebo uchovávajú časti zavlažovacieho systému. Žitný ostrov.
Bobor úspešne osídlil takmer celé územie svojho pôvodného rozšírenia. Predtým bol v Európe skoro vyhubený, u nás koncom 19. storočia. Problém je, že v storočnej časovej medzere, kým tento hlodavec u nás nebol prítomný, sme vo veľkej miere zmenili, znížili jeho pôvodný biotop. Teraz, keď sa vrátil a opäť rozšíril, znamená problém. Ako napríklad v takejto topoľovej monokultúre, vysadenej kvôli hospodárskemu zisku. CHKO Dunajské luhy.
K trstinovým porastom sa viažu tisíce ďalších druhov, čo z nich robí skutočné centrá biodiverzity. Zlepšujú kvalitu vody, hrajú významnú úlohu v látkovom obehu vôd, pomáhajú doplňovať zdroje podzemnej vody, chránia brehy pred eróziou a významnou mierou znižujú účinky povodní. Z dôvodu eliminácie plytkých stojatých vôd patria medzi najzraniteľnejšie ekosystémy v Európe. O to hodnotnejšie sú trstinové porasty na brehoch rybníkov. Žitný ostrov.
Drastická redukcia bútľavých stromov, ako sú napríklad hlavové vŕby, značne obmedzila hniezdne možnosti našej malej sovy, kuvika. Tento operenec, presúvajúc sa do blízkosti ľudských sídiel, do starých budov a stodôl túto prekážku ešte statočne znášal. Ale postupná likvidácia pasienkov a fariem už presahuje jeho schopnosti, jeho počty sa zmenšujú.
Holoruby a rozsiahle plantáže šľachtených topoľov obklopujú jeden zo vzácnych zvyškov starších lesov v CHKO Dunajské lesy. Aj táto skupina stromov dokázala prežiť len vďaka tomu, že náš chránený vrcholový predátor, párik orliakov morských, si na jednom z týchto stromov pred viacerými rokmi postavil obrie hniezdo. Žiaľ, lesná plôška je pod neustálym tlakom, z času na čas si z nej lesné hospodárstvo odkrojí kúsok a na tejto ploche sa neúspešne snažia odolávať záujmu premnoženej jelenej zveri mladé kanadsko-americké topole. Nedostatok zodpovedného prístupu je charakteristický ako pre kompetentné, tak aj pre vyššie orgány.
Ani krása nezachránila krakľu pred vyhynutím na Žitnom ostrove. Možno preto, že náš zmysel pre krásu je vyvinutý, avšak v oblasti zachovania krásy a hodnôt sa nám darí menej. Za svojvoľnú, bezmyšlienkovitú zmenu nášho životného štýlu vždy nechávame zaplatiť krajinu a životné prostredie. V dôsledku likvidácie pasienkov a starších skupín stromov tento vták neodletel len obrazne.
Samec kane močiarnej na dne vypusteného rybníka pri odpočinku počas rušného obdobia jarných svadobných letov. Rybníky uspokojujú primárne ľudské potreby, ale ich význam je oveľa väčší. Tak napríklad výborne slúžia aj prírode. Voda aj brehy týchto vôd sú plné rastlín, porasty trstia sú ideálnym hniezdiskom aj miestom plnej potravy. Žitný ostrov.
Pri výstavbe vodnej elektrárne Gabčíkovo sa niektoré z našich močiarov ledva vyhli osudu likvidácie biotopov patriacich k Dunaju. Jedným z nich je aj táto mokraď (v maďarčine nesie meno Hálóterítő). Zároveň je jasným príkladom, hlásateľom toho, aké hodnoty sme tam vtedy stratili, nenávratne, bez stopy. CHKO Dunajské luhy
V strede je starý topoľový porast, na jednom zo stromov je hniezdo násho najväčšieho dravca, orliaka morského. Obklopené holorubmi, plantážami mladých stromov. Pre tohto tvora, veľmi citlivého na rušenie, nechávame len malý kúsok nedotknutého lesa, priestoru, prostredia. Súčasná legislatíva povoľuje ľudskú činnosť v blízkosti hniezda (s minimálnou nárazníkovou zónou), takže prípadne prítomní drevorubači a lesné stroje robia len to, čo aktuálne predpisy dovoľujú. Skrátka – legislatívne toľko nechávame prírode. O ničím nerušených svadobných letoch či dvorení, ktoré sa odohráva okolo januára, nemôže byť ani reči. Napriek tomu tu vtáky každý rok hniezdia, čo je hotový zázrak. A zároveň je dobrým príkladom toho, že je príroda nútená prispôsobiť sa nám, namiesto toho, aby sme my ľudia upustili na niekoľkých hektároch zo svojich záujmov a ekonomického zisku. CHKO Dunajské luhy.
Dávnejšie, pred zavedením používania pesticídov boli úhory doslova posiate vlčím makom. Divý mak sa cíti náramne dobre v spoločnosti obilnín, držiac ich sa rozšíril do sveta. Tak sa dostal aj k nám, v neolite, počas rozmachu pôdohospodárstva. Má výbornú samorozsievaciu schopnosť, vďaka čomu sa šíri rýchlo. Bol zaradený do nie príliš lichotivej skupiny burín, vytlačili sme ho na okraje polí, lúk a ciest. Preto sa dá iba zriedka vidieť, že by mu niekto dal šancu na hromadné kvitnutie, aké vidno na fotke. Žitný ostrov.
Ani krása nezachránila krakľu pred vyhynutím na Žitnom ostrove. Možno preto, že náš zmysel pre krásu je vyvinutý, avšak v oblasti zachovania krásy a hodnôt sa nám darí menej. Za svojvoľnú, bezmyšlienkovitú zmenu nášho životného štýlu vždy nechávame zaplatiť krajinu a životné prostredie. V dôsledku likvidácie pasienkov a starších skupín stromov tento vták neodletel len obrazne.
Bobor úspešne osídlil takmer celé územie svojho pôvodného rozšírenia. Predtým bol v Európe skoro vyhubený, u nás koncom 19. storočia. Problém je, že v storočnej časovej medzere, kým tento hlodavec u nás nebol prítomný, sme vo veľkej miere zmenili, znížili jeho pôvodný biotop. Teraz, keď sa vrátil a opäť rozšíril, znamená problém. Ako napríklad v takejto topoľovej monokultúre, vysadenej kvôli hospodárskemu zisku. CHKO Dunajské luhy.
Pri výstavbe vodnej elektrárne Gabčíkovo sa niektoré z našich močiarov ledva vyhli osudu likvidácie biotopov patriacich k Dunaju. Jedným z nich je aj táto mokraď (v maďarčine nesie meno Hálóterítő). Zároveň je jasným príkladom, hlásateľom toho, aké hodnoty sme tam vtedy stratili, nenávratne, bez stopy. CHKO Dunajské luhy
Drastická redukcia bútľavých stromov, ako sú napríklad hlavové vŕby, značne obmedzila hniezdne možnosti našej malej sovy, kuvika. Tento operenec, presúvajúc sa do blízkosti ľudských sídiel, do starých budov a stodôl túto prekážku ešte statočne znášal. Ale postupná likvidácia pasienkov a fariem už presahuje jeho schopnosti, jeho počty sa zmenšujú.
K trstinovým porastom sa viažu tisíce ďalších druhov, čo z nich robí skutočné centrá biodiverzity. Zlepšujú kvalitu vody, hrajú významnú úlohu v látkovom obehu vôd, pomáhajú doplňovať zdroje podzemnej vody, chránia brehy pred eróziou a významnou mierou znižujú účinky povodní. Z dôvodu eliminácie plytkých stojatých vôd patria medzi najzraniteľnejšie ekosystémy v Európe. O to hodnotnejšie sú trstinové porasty na brehoch rybníkov. Žitný ostrov.
Ani krása nezachránila krakľu pred vyhynutím na Žitnom ostrove. Možno preto, že náš zmysel pre krásu je vyvinutý, avšak v oblasti zachovania krásy a hodnôt sa nám darí menej. Za svojvoľnú, bezmyšlienkovitú zmenu nášho životného štýlu vždy nechávame zaplatiť krajinu a životné prostredie. V dôsledku likvidácie pasienkov a starších skupín stromov tento vták neodletel len obrazne.
Skupinka šupinovky zhubnej na spílenom topoľovom kmeni. Odumreté alebo živé drevo môže niekedy pokrývať aj v húfoch. Stromy infikuje cez odlomené vetvy a poranenia. Pokladajú ho za jedného z najdôležitejších škodcov topoľov. Za takého parazita, ktorému šíreniu prospieva práve človek ťažbou stromov ako ja koncentráciou vyťažených kmeňov. Žitný ostrov.
Holoruby a rozsiahle plantáže šľachtených topoľov obklopujú jeden zo vzácnych zvyškov starších lesov v CHKO Dunajské lesy. Aj táto skupina stromov dokázala prežiť len vďaka tomu, že náš chránený vrcholový predátor, párik orliakov morských, si na jednom z týchto stromov pred viacerými rokmi postavil obrie hniezdo. Žiaľ, lesná plôška je pod neustálym tlakom, z času na čas si z nej lesné hospodárstvo odkrojí kúsok a na tejto ploche sa neúspešne snažia odolávať záujmu premnoženej jelenej zveri mladé kanadsko-americké topole. Nedostatok zodpovedného prístupu je charakteristický ako pre kompetentné, tak aj pre vyššie orgány.
Jelenia zver stiahnutá z kože, vykostená, rozhádzaná, na dobre viditeľnom mieste vedľa hrádze Klátovského ramena. Spôsob, akým sa tu narábalo so zvyškami tiel, možno vnímať ako chvastanie sa či provokáciu, hádzanie reality do očí okoloidúcich. Pytliactvo je tiež jedným z problémov, ktoré sa dotýkajú ochrany prírody na Žitnom ostrove. Dolapiť páchateľov a vyšetriť prípady je prakticky nemožné. Národná prírodná rezervácia Klátovské rameno.
Ani krása nezachránila krakľu pred vyhynutím na Žitnom ostrove. Možno preto, že náš zmysel pre krásu je vyvinutý, avšak v oblasti zachovania krásy a hodnôt sa nám darí menej. Za svojvoľnú, bezmyšlienkovitú zmenu nášho životného štýlu vždy nechávame zaplatiť krajinu a životné prostredie. V dôsledku likvidácie pasienkov a starších skupín stromov tento vták neodletel len obrazne.
Bobor úspešne osídlil takmer celé územie svojho pôvodného rozšírenia. Predtým bol v Európe skoro vyhubený, u nás koncom 19. storočia. Problém je, že v storočnej časovej medzere, kým tento hlodavec u nás nebol prítomný, sme vo veľkej miere zmenili, znížili jeho pôvodný biotop. Teraz, keď sa vrátil a opäť rozšíril, znamená problém. Ako napríklad v takejto topoľovej monokultúre, vysadenej kvôli hospodárskemu zisku. CHKO Dunajské luhy.
Ani krása nezachránila krakľu pred vyhynutím na Žitnom ostrove. Možno preto, že náš zmysel pre krásu je vyvinutý, avšak v oblasti zachovania krásy a hodnôt sa nám darí menej. Za svojvoľnú, bezmyšlienkovitú zmenu nášho životného štýlu vždy nechávame zaplatiť krajinu a životné prostredie. V dôsledku likvidácie pasienkov a starších skupín stromov tento vták neodletel len obrazne.
Holoruby a rozsiahle plantáže šľachtených topoľov obklopujú jeden zo vzácnych zvyškov starších lesov v CHKO Dunajské lesy. Aj táto skupina stromov dokázala prežiť len vďaka tomu, že náš chránený vrcholový predátor, párik orliakov morských, si na jednom z týchto stromov pred viacerými rokmi postavil obrie hniezdo. Žiaľ, lesná plôška je pod neustálym tlakom, z času na čas si z nej lesné hospodárstvo odkrojí kúsok a na tejto ploche sa neúspešne snažia odolávať záujmu premnoženej jelenej zveri mladé kanadsko-americké topole. Nedostatok zodpovedného prístupu je charakteristický ako pre kompetentné, tak aj pre vyššie orgány.
Ochrana prírody nie je čierno-biela vec. Obrovský, bobrom obhryzený topoľ vedľa Dunaja pri Gabčíkove. Jeho obvod je takmer 4,5 metra. Bobry sa pustia do väčších stromov najmä v zimnom období, keď je nedostatok inej potravy - vodných a pobrežných rastlín, čerstvých výhonkov kríkov a samozrejme, ak v blízkosti vody nie sú mladšie stromy. Kôra a lyko ostali nedotknuté len asi po 15% obvodu. Úplný obhryz dookola by znamenal istý koniec stromu. CHKO Dunajské luhy.